Súpis knižnej grafiky Martina Benku do roku 1955

Súpis je vyhotovený podľa brožúrky Knižná grafika a knižné značky národného umelca Martina Benku z roku 1957, ktorá vyšla v náklade 300 kusov, autormi boli Boris Bálent a Jiří Siblík.

Martin Benka (1888) sa začal systematicky venovať knižnej grafike v druhej polovici 20. rokov ako 38-ročný. Hlavnú časť tvorí knižná grafika z rokov 1927 až 1938, najmä obálky kníh edície EMSA a MSK. 

Nasledujúci zoznam je doslovným prepisom súpisu z vyššie spomínanej brožúrky. Nie je však kompletný, v súpise chýba napríklad rok 1952, keď vyšiel druhý zväzok Slovenských ľudových piesní s Benkovou obálkou. 

Súpis knižnej grafiky Martina Benku do roku 1955:

1914

1. H. Sienkiewicz: Strážnik majáka. Ján Párička, Ružomberok. Ob. -

1925

2. E. Axman: Morava zpívá. Drobné klavírní skladby. R. Prombergr, Olomouc. Ob., 9 il. -

1927

3. Čítanka pre druhú triedu ľudových škôl. MS. Ob., 63 il. - 1931 III. vyd., 1936 V. vyd. 1938.

4. Čítanka pre druhý a tretí ročník . MS Ob., 98 il. - 1930, 1932 III. vyd., 1937, 1938.

5. Čítanka pre tretiu triedu. MS. Ob., 71 il. - 1928, 1930, 1937 IV. vyd.

6. J. C. Hronský: Žltý dom v klokoči. EMSA VI. Ob. - 1928 II. vyd.

7. M. Urban: Živý bič I, II EMSA VII, VIII. Ob. -

8. Št. Letz: Obyvatelia dvora. EMSA IX. Ob. -

9. J. Kalinčiak: Milkov hrob. MSK II. Ob. -

10. Kýčerský: Piesne. MS. Ob. -

11. Tri roky Matice slovenskej 1924-1926. Ob. -

12. Čítanka pre štvrtú triedu MS. Ob., 27 il. - B. r. (1930), 1936 V. vyd., 1941 13 il.

13. Čítanka pre štvrtý a piaty ročník. MS. Ob., 40 il., 1 príl. - B. r., 1938, 1941 24 il.

14. Čítanka pre piatu triedu. MS. Ob., 20 il., 1 príl. - 1932 II. vyd., 1939, 1941, 20 il.

Edícia Pamäti a dokumenty

Edícia Pamäti a dokumenty vychádzala v rokoch 1955 až 1990 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry (SVKL), neskôr premenovanom na Tatran.

V edícii vyšlo takmer 60 zväzkov z oblasti slovenskej literárnej histórie a množstvo starších slovenských, alebo so slovenskom súvisiacich, literárnych pamiatok. Ide o jednu z najzaujímavejších a najvýznamnejších slovenských knižných edícii 20. storočia.

V prvých rokoch vyšli v edícii, okrem dvoch zaujímavých životopisov (Francisci, Štúr), najmä zväzky týkajúce sa slovenskej literatúry konca 19. a začiatku 20. storočia. Vyšli rozhovory s Hviezdoslavom a 5 veľkých literárno-historických zborníkov (Jesenský, Tajovský, Kukučín, Timrava, Jége).

Neskôr začali v edícii Pamäti a dokumenty vychádzať rozličné literárne pamiatky z 15. až 19. storočia. Vyšiel tu Bajza, Fándly, Gavlovič, Krman, Tablic, Denník M. Beňovského, Mednyanského Malebná cesta dolu Váhom či Reussova Hviezdoveda.

Edíciu redigovali Július Paštéka (1955-1958), Gabriel Rapoš (1955-1959), Jozef Nižnanský (1958-1971) a Daniela Lehutová (1972-1990).

Viac ako 25 zväzkov graficky upravil Miroslav Cipár, vydarené sú najmä obálky z rokov 1970-1980.

Antológia z diel filozofov. Od antiky až po Wittgensteina

Antológia z diel filozofov bola objemná desaťzväzková edícia, ktorá vychádzala medzi rokmi 1966 a 1977. Hlavným redaktorom bol jeden z najvýznamnejších slovenských filozofov 20. storočia Igor Hrušovský (v 30. rokoch aktívny v avantgardnom hnutí). 

Antológie predstavujú reprezentatívny výber z diel západného filozofického myslenia od antiky, cez renesanciu, osvietenstvo až do prvej polovice 20. storočia. Vydanie edície bolo kultúrnou udalosťou v česko-slovensku a svojím rozsahom bola pozoruhodným počinom v celom východnom bloku.

Knihy vyšli v grafickej úprave Emila Bačíka. Boli väčšieho formátu a mali 500 až 800 strán. Zväzky nevychádzali chronologicky. Ako prvé štyri vyšli v druhej polovici 60. rokov Humanizmus a renesancia (1966), Novoveká empirická a osvietenská filozofia (1967), Pozitivizmus, voluntarizmus, novokantovstvo (1967) a Logický empirizmus a filozofia prírodných vied (1968).

Všetky zväzky vyšli v jednom vydavateľstve, ktoré v tých časoch fungovalo pod rôznymi názvami (Vydavateľstvo politickej literatúry, Epocha, Pravda).

Edícia Antológia z diel filozofov patrí spolu s edíciou Filozofické odkazy (Pravda), edíciou Ad fontes (Kalligram) a dvoma edíciami Filozofia do vrecka (Archa, Kalligram) k najzaujímavejším edičným počinom v oblasti vydávania filozofických diel na Slovensku.

Edícia Profily

Edícia Súčasné profily, neskôr iba Profily, vychádzala v rokoch 1960 až 1988 vo Vydavateľstve Slovenského fondu výtvarných umení, neskôr vo vydavateľstve Pallas a od roku 1979 v Tatrane. Ide o jedinú knižnú edíciu svojho druhu.

V edícii vyšlo viac ako 65 monografií slovenských výtvarníkov a výtvarníčok 20. storočia.

Súpis edície

I. 1960 - 1969 /SFVU a Pallas, Súčasné profily/

1. Ľubor Kára: Ladislav Guderna /1921/

SFVU, Bratislava 1960, 88 strán, náklad 2.500 ks; obálka a grafická úprava Jaroslav Macák

Otvorené okná. Knižnica modernej svetovej poézie

Edícia Otvorené okná je svedectvom 60. rokov a predstavuje významný edičný počin v slovenskej povojnovej knižnej kultúre. 

V Otvorených oknách vyšli André Breton, Paul Celan, Robert Desnos, Wislawa Szymborska, Carl Sandburg, Majakovskij, Chlebnikov, Lorca, Hesse, dadaista Hans Arp a maďarský avantgardný básnik Lajos Kassak (narodený v Nových Zámkoch). V roku 1970 plánovali v tejto edícii vydať aj Vytie od Ginsberga. To nakoniec vyšlo až o 20 rokov.

Blake, Burns, Byron, Keats, Shelley a jazerní básnici v slovenských vydaniach

Z anglických romantických básnikov k nám v minulosti prenikol George Gordon Byron. Medzi prvými sa s jeho dielom stretol Ján Kollár v Nemecku. Slávy dcéra nesie stopy polemiky s Putovaním Childa Herolda. Slovenskí romantici sa nadchýňali Byronom cez poľské preklady. Do slovenčiny prekladali Byronovú poéziu Pavol Dobšinský, Mikuláš Dohnány a menej známy básnik Bohuslav Nosák–Nezabudov. V medzivojnovom období preložil zopár básní Byrona a Shelleyho Vladimír Roy.

Väčší záujem o anglickú romantickú poéziu u nás začína v povojnovom období. V roku 1959 uplynulo 200 rokov od narodenia Roberta Burnsa, pri tejto príležitosti vychádza v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry malá knižka prekladov Burnsovej poézie s názvom Kým moria nevyschnú. Od tej doby vyšlo ďalších 14 knižných vydaní anglickej poézie konca 18. a začiatku 19. storočia.

Kráčal som lesom, tá nálada, človek si stačí, nič nehľadá. Goethe v slovenských vydaniach

Geotheho prekladal už v 19. storočí Hviezdoslav. Začiatkom 20. storočia básnik Martin Braxatoris-Sládkovičov preložil Fausta, ktorý vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Niekoľko básní preložil aj Vladimír Roy. Knižky J. W. Goetheho začali systematicky vychádzať v roku 1950. Toto prekladateľsko-vydavateľské úsilie sa uzatvára v roku 1991 vkusným vydaním Farebného odlesku. Za posledných 20 rokov je vydávanie Goetheho diela sporadické.

V slovenčine vyšli všetky jeho štyri romány. Román Utrpenie mladého Werthera vyšiel sedemkrát v rokoch 1934, 1958, 1965, 1972, 1979, 1984 a 1999. Román Výberové príbuznosti v roku 1965, Učňovské roky Wilhelma Meistera v roku 1954 a Vandrovnícke roky Wilhelma Meistera o dva roky na to. Faust v podaní M. M. Dedinského vyšiel v druhej polovici 60. rokov, ide zatiaľ o jediné knižné vydanie v slovenčine.